Evanjelickí farári, ktorí mali na starosti aj fíliu Dolné Srnie

  1. Paulus Dioniszi 1584
  2. František N. 1560
  3. Ondrej Schinko 1579
  4. Martin Trenčianský - Trencséni 1586
  5. Juraj Stephelius - Klobučinský 1592
  6. N Koless, rozhranie 16. - 17. storočia
  7. Ondrej Fábri 1635 - 1640
  8. Ján Levius 1643
  9. Matej Stefanides 1647
  10. Ján Augustini 1667
  11. Ján Smidelius do r. 1674
    (dostavil sa na prešporský súd)
  12. Ján Lány 1784 - 1785
  13. Matej Franko 1785 - 1795
  14. Ján Hradský 1795 - 1812
  15. Ján Bukovinský 1812 - 1826
  16. Michal Masárik 1827 - 1858
  17. Ján Lacko 1858 - 1903
  18. Jozef Hollý 1903 - 1912
  19. Ján Zeman 1913 - 1921
  20. Martin Rázus 1921 - 1930
  21. Andrej Mihal 1930 - 1935
  22. Ján Čierny 1935 - 1959

Evanjelickí farári v cirkevnom zbore Dolné Srnie

  1. Andrej Mihal 22.12.1950 - 21.1.1957
  2. Ján Štancef 1.4.1957 - 31.10.1966
  3. Štefan Baláž 1.11. 1966 - 1980
  4. Pavel Machala 1980 - 1991
  5. Zuzana Peťkovská, kaplánka 9.2.1992 - 30.10.1992
  6. Milan Dunajčík 2.11.1992 - 31.12.1999
  7. Pavel Černaj od 15.8.1999-

Ev. cirkevní dozorcovia

  1. Ján Bogády ml. 1803
  2. Gustáv Ostrolúcky 1834
  3. Karol Bôrik 1863 - 1864
  4. Gustáv Bobok 1866
  5. Karol Szilay 1867 - 1880
  6. Ludovít Plachý 1884 - 1885
  7. Ján Porubský 1889
  8. Dr. Milan Kohút 1902
  9. Mudr. Július Markovič 1905
  10. Dr. Juraj Janoška. syn biskupa 1914 - 1920
  11. Ján Kliešek, roľmík z D. Srnia 1920 - 1922
  12. Ján Samotný 1922
  13. Karol Treský 1930 - 1937
  14. Dr. Dušan Hrúz 1937 - 1953

Zboroví dozorcovia v cirkevnom zbore Dolné Srnie

  1. Štefan Drlo 14. január 1950 - 19. január 1964
  2. Martin Šimovec 19. január 1964 - 25. máj 1964
  3. Ján Havalec 30. január 1965 - 2. november 1992
  4. Milan Duda 2. november 1992 - 30. január 2000
  5. Ing. Ján Havalec od 30. január 2000-

Životopisy niektorých významných ev. farárov, ktorí pôsobili v Dolnom Srní

Jozef Hollý ( 1903 - 1912 ). Narodil sa 29. 1. 1879 v Skalici ako syn mestského drába. Po skončení teologických štúdii v Bratislave v roku 1901 sa stal kaplánom v Petrovci, neskoršie na Starej Turej. Je známy ako dramatik, napísal 5 hier, v ktorých sa snažil realisticky zobraziť slovenský život na rozhraní 19. a 20. stor.
Zomrel ako 33-ročný na cukrovku, ktorú mu zistili príliš neskoro. Pochovaný je v Moravskom Lieskovom. Tam je pochovaná i jeho manželka Anna, syn - zaslúžilý umelec, režisér a herec Martin Hollý, dcéra - národná umelkyňa Elena Holéczyová jej manžel Mudr. Ervín Holéczy; spisovateľ pod pseudonymom Peter Zván.
Jozef Hollý patrí medzi národných buditeľov. Bol zakladateľom svojpomocných hospodárskych družstiev. V roku 1907 sa dohodol s miestnym rím. kat. farárom Jozefom Budayom, že pôjde voliť i so svojimi cirkevníkmi slovenského kandidáta, avšak v poslednej chvíli Buday odstúpil.

Martin Rázus ( 1921 - 1930). Narodil sa v Liptovskom Mikuláši (Vrbica) dňa 18.10.1888 z chudobných, ale veriacich rodičov. Obecnú a meštiansku školu vychodil v rodisku. Ďalšie štúdium mu umožnilo štipendium Jána Borbisa, pôsobiaceho v Nemecku. V roku 1902 odchádza na štúdiá na gymnázium do Banskej Bystrice a odtiaľ do Kežmarku, kde v roku 1907 i zmaturoval. Teológiu študoval v Bratislave a po ordinácii i v škótskom Edinburgu. Ordinovaný bol biskupom Baltíkom v Bal. Ďarmotách dňa 30. júna 1911. Po návrate z Edinburgu bol kaplánom v Modre u Samuela Zocha, ktorého sestru si vzal neskôr za manželku. Keďže nebol pripustený ako kandidát do Moravského Lieskového, dal sa zvoliť do cirkevného zboru v Pribyline, kde prežil ťažké vojnové roky. Do Moravského Lieskového a tým aj do fílie Dolné Srnie prichádza 2. júla 1921, kde pracoval na rozkvete cirkvi, ale tiež i národa. Bol básnikom, spisovateľom, zakladateľom Slovenskej národnej strany, politikom. Martin Rázus bol výborným kazateľom. Cirkevný, národný, ale i život na dedine opísal v štvorzväzkovom románe Svety (1929). V tomto cirkevnom zbore napísal i niekoľko ideových politických článkov a úvah ( Nár.noviny ), ako aj tri zbierky veršov ( Kameň na medzi, Kresby a hovory, Šípy duše ). V Moravskom Lieskovom účinkoval do 30.apríla 1930, kedy prešiel do zboru v Brezne nad Hronom. I tam pokračoval v literárnej činnosti. Tam i zomrel ešte ani nie 50 - ročný na chorobu obličiek dňa 8.8.1937. Pochovaný je v Banskej Bystrici.

Andrej Mihal

Andrej Mihal, najprv pôsobil v Moravskom Lieskovom a neskôr, keď sa Dolné Srnie osamostatnilo, stal sa jeho prvým farárom, 1930 - 1935 matkocirkev Moravské Lieskové, 1950 - 1957 cirkevný zbor Dolné Srnie.
Narodil sa 19.10.1891 v juhoslovanskej Laliti. Študoval v Novom Sade na srbskom gymnáziu a teológiu v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Sučanoch, Pukanci, Békesczabe a Kremnici. Ako farár účinkoval vo Vrútkach v roku 1916. V rokoch 1918 - 1922 bol redaktorom Národných novín. V rokoch 1922 - 26 bol farárom v USA v Johnstown. Od roku 1927 do roku 1930 pôsobil v Bratislave, ako tajomník Zemského zväzu soc. a zdravotných spolkov na Slovensku. Po odchode Martina Rázusa bol zvolený za moravskolieskovského farára. V cirkevnom zbore rozvinul bohatú náboženskú a osvetovú činnosť v Združení ev. mládeže a v Hurbanovej literárnej spoločnosti. V Dolnom Srní založil 11.12.1932 80.odbor Jednoty evanjelických žien. Nacvičoval ochotnícke divadlá, ba i sám písal krátke divadelné hry. Od roku 1935 do roku 1950 pôsobil ako farár v cirkevnom zbore v Lišove. Dňa 22.12.1950 si ho ev. a. v. cirkevný zbor v Dolnom Srní zvolil za svojho prvého farára. Ovládal 4 jazyky - nemčinu, angličtinu, srbštinu a maďarčinu. Do stavu manželského vstúpil v r. 1917 s Vierou Krčméryovou, sestrou Mir. Krčméryho, farára v Jasenovej na Orave. Mali spolu 3 deti.
Bol človek skromný a dobrosrdečný so sociálnym cítením, ochotný podeliť sa aj s poslednou skyvou chleba. Dodnes na neho takto spomínajú mnohí ešte žijúci členovia zboru. Bol tiež známy aj ako zdravotník, na ktorého sa ľudia vždy s dôverou obracali o radu a pomoc. V Dol. Srní pôsobil až do 21.1.1957, kedy odchádza na zaslúžený odpočinok. Zomrel 6.9.1962. Jeho telesné pozostatky boli spopolnené v krematóriu v Brne.

Niektorí významní rodáci a členovia ev. a. v. cirkevného zboru v Dolnom Srní

  1. Pavel Hečko, evanjelický farár, sa narodil v Dol.Srní 8.6.1825, zomrel 24.6.1895 v Hodruši. Bol tiež pedagógom, filozofom a spisovateľom. Študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave, v roku 1848 sa zúčastnil Národného povstania, za čo bol väznený. Po vysvätení za kňaza pôsobil ako kaplán v Kostolnom, Čábe, Banskej Štiavnici a v Hodruši, kde sa stal farárom zboru.

  2. Juraj Chorvát, evanjelický kantor, učiteľ, autor Veľkej partitúry ku Tranosciusu a k Spevníku. Narodil sa 24.4.1862 v Dol.Srní, zomrel 13.6.1934 v Záriečí pri Kostolanoch. Študoval za učiteľa na Ev. lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa dostal pod vplyv profesora organovej hudby M.Kútzkeho. Ako učiteľ a kantor pôsobil na Myjave, v Kochanovciach, vo Veličnej na Orave a v Novom Sade. Je autorom nápevu ev. piesní, napr. Keď ťa zmorí žitia zhon - text Št. Krčméryho a K trónu slávy Tvojej Hospodine - text M.Braxatoris.

  3. Štefan Svetský, narodil sa 4.2.1884 v Dol. Srní, zomrel 3.9.1827 v Moravskom Lieskovom. Bol národovec, zberateľ starožitnosti, spisovateľ. Pred Prvou svetovou vojnou bol organizátorom stretnutia národovcov a podjavorinského ľudu na Javorine. V r. 1915 vydal v Žiline knižôčku Zbojnícka chalúpka v Javorine. V historickom románe Martina Rázusa "Svety" vystupuje Svetský ako popredná postava pod menom Ičo Srdovan. Pomáhal pri budovaní našich kultúrnych ustanovizní, Slovenského nár. múzea a Matice slovenskej.

  4. PHDr. Ján Marták, CSc. narodil sa 10.8.1903 v Dol. Srní, zomrel 24.10.1982 v Bratislave. Bol literárnym historikom, divadelným a kultúmym pracovníkom. Po skončení štúdii na Filozofickej fakulte v Bratislave pracoval v Matici slovenskej, kde sa nakoniec stal tajomníkom. Aktívny účastník SNP.

  5. Mária Rázusová - Martáková narodila sa 28.6.1905 vo Vrbici, zomrela 5. 8. 1964 v Bratislave. Bola sestrou farára Martina Rázusa. V Dolnom Srní ( bola členkou ev. zboru ). Tu posobila ako učiteľka. Svoje básne uverejňovala v Slniečku od roku 1928. Bola spisovateľkou. V Dolnom Srní prežila hlboký ľúbostný cit k Jánovi Martákovi, ktorý ospievala v prekrásnej knižke Pieseň o láske. V našom zbore posobila 8 rokov - od r. 1924 do r. 1932.

  6. Pavel Radoš, evanjelický farár, narodil sa dňa 18. marca 1915 v Dol. Srní. Teologické štúdia ukončil v roku 1939 v Bratislave. Bol kaplánom v Moravskom Lieskovom, Uhrovci, vo Zvolene, Modre, Hlohovci, Trenčíne, ako farár pôsobil dlhé roky v Lubine. Počas II. svetovej vojny sa zúčastnil antifašistického odboja, pomáhal rasovo prenasledovaným v Modre a v Hlohovci. Pre svoju odbojovú činnosť bol v r. 1944 štyri mesiace internovaný v koncentračnom tábore vo Fallingbostele v Nemecku.

  7. Štefan Drlo, učiteľ, kantor, prvý zborový dozorca v Dolnom Srní, narodil sa 19.1.1903 v záriečskej fílii Zbore a vychovaný bol v modranskom evanjelickom sirotinci. Po II. svetovej vojne pôsobí na Povereníctve školstva a osvety v Bratislave ( 1945 - 1949 ) a od roku 1952 na KNV, odbor školstva v Banskej Bystrici. Viacero rokov na sklonku života bol v cirkevnom zbore Dol. Srnie kantorom. Za jeho evanjelické presvedčenie bol neraz v živote i prenasledovaný.

  8. Ján Marták - Rehôrek, horlivý kurátor Pán života a smrti poprial mu dlhého veku, vyše 82 rakovo Z toho viac ako 50 rokov verne a svedomite slúžil svojej cirkvi. Bol hlboko nábožensky založený evanjelik a neúnavný cirkevný pracovník, milej povahy, dobrosrdečný a ochotný pomoci každému, kto pomoc potreboval. To ho urobilo všeobecne váženým a obľúbeným nielen u domácich viery, ale aj inovercov.

  9. Martin Šimovec. Bol dlhoročným miestodozorcom cirkevného zboru od jeho vzniku v roku 1950 až do roku 1964. Na začiatku roku 1964 po odchode Š. Drlu sa stáva zborovým dozorcom. Jeho prácu v tejto funkcii prerušuje náhla smrť ešte v tom roku. Pracovitý a nábožný cirkevník s upútavajúcimi vystúpeniami v rámci cirkevného zboru i mimo nebo.

  10. Ján Havalec. Počas viac ako 40-ročného účinkovania v cirkevnom zbore, najskôr ako mladší kurátor, potom kurátor a neskôr zborový dozorca sa pričinil o osamostatnenie cirk. zboru, odkúpenie majera a prestavenie hospodárskych budov na kostol a faru, neskôr generálnu prestavbu kostola a prístavbu zvonice. Za svoju obetavú prácu pre cirkev bol dlhoročným presbyterom považského seniorátu a ku koncu života i čestným zborovým dozorcom cirk. zboru v Dolnom Srní.

  11. Milan Duda, dlhoročný obetavý presbyter, kurátor a od roku 1992 do roku 2000 zborový dozorca.